Výchovno-vzdelávací proces

Charakteristické body výchovno – vzdelávacieho procesu v našej materskej škole:

• Výchovno-vzdelávací proces je založený na prežívaní, dieťa sa učí poznávať svet srdcom a celou svojou bytosťou ( napr. spoznávať strom vonku osobným kontaktom s ním, využitím všetkých zmyslov, vnímaním, pohybom – ohmatáme strom, obzrieme si listy, kôru, korunu, kmeň, korene, deti naň môžu vyliezť, objať ho, chodiť ho sledovať v priebehu roka..).
• Dôležité je obracať sa k srdciam detí, viesť deti, aby sa vo vzťahoch medzi sebou riadili svojimi srdiečkami.
• Praktizovať pozitívny prístup ku každej situácii, ku každému dieťaťu, k ľuďom, k svetu
• Deti sú účastné na dianí v MŠ, ktoré spoluprežívajú a spoluutvárajú. Preto učiteľky robia všetky činnosti s deťmi.
• Podporovať u detí schopnosť vnímať seba ako pozitívneho tvorcu, riešiteľa nachádzajúceho východiská, harmonizujúcu osobnosť s vierou vo vlastné schopnosti.
• Vytvárať činnosti na vnímanie čara a zázrakov života – hlavne prežívanie veľkých sviatkov v roku, kontakt s prírodou – pohyb vonku, tvorivé činnosti reálnej potreby- ako pečenie chlebíka, ...
• Obmedziť aktivity podporujúce jednostranne myslenie, realizované abstraktným spôsobom (čítanie, počítanie, akúkoľvek abstraktnú výučbu, ešte bude každé dieťa dosť sedieť a memorovať v ďalšom období života, učia sa inak, prežívaním a napodobňovaním pani učiteľky pri životom naplnených činnostiach)
• Rozvíjať manuálnu zručnosť, tvorivosť prostredníctvom vytvárania krásnych vecí, ktoré dieťa aj využije (remeslá, umelecké činnosti, práca v záhradke, práca vo svojom prostredí – príprava desiaty – deti si natierajú chlebík, upratujú si,..)
• Deti nehodnotíme, neopravujeme ich malé diela, lebo sa tým blokuje tvorivý proces. Radšej mu ukážeme, ako by to mohlo ešte urobiť.
• Veľa pohybu, kontakt s prírodou
• Voľná hra
• Podporovať sociálne cítenie detí.
• Vytvoriť vhodné prostredie – čaro vzbudzujúce ( nie racionálny poriadok), systematicky predpripravené pre potreby detí práve tej skupiny, ktorá sa v tom prostredí nachádza.
• Chrániť deti pred stresom - nenarušená nervová sústava odoláva náporom života oveľa bezpečnejšie než nervová sústava opotrebovaná stresom
• Uprednostňovať ľudský faktor pred technickým (čítať z knihy - vhodné rozprávky, nie napr. z CD prehrávača ), celkovo vnímať život vo všetkom.

Tvorca THV prof. Zelina upozorňuje na nevyhnutnosť nápravy priorít výchovy a vzdelávania . Konštatuje spolu s veľkými osobnosťami súčasného sveta: „Sme vzdelaní, ale zlí.“ Preto sa musí najdôležitejšou prioritou výchovy a vzdelávania stať cieľ byť vzdelanými a dobrými. Pýta sa, ako je možné, že ľudstvu sú známe zásady humanizmu, a napriek tomu ich nedodržiava. Pýta sa, kde sa stal problém, a identifikuje ho v rozumovom prístupe k svetu. Ak človek vo svojom živote používa hlavne rozum a málo srdce, výsledkom je disharmonický proces v rôznej forme. Človek používajúci hlavne rozum nedokáže posúdiť, čo je v živote naozaj dôležité. Rozum je nástroj, ktorý dokáže myslieť, ale nedokáže cítiť, milovať, súcitiť, ochraňovať, pomáhať, radovať sa, nadchýnať sa, dôverovať, byť očarený, hrať sa, byť dojatý,... Rozum nie je schopný “porozumieť” nezištnému konaniu, lebo také neprináša zisk, ktorý by vedel oceniť. Nezištné konanie je prejavom srdca. Preto je tragédiou, ak sa deti v školách neučia, že rozum má slúžiť srdcu, že len človek, ktorý používa srdce na vnímanie potrieb sveta, všetkého živého, len ten človek dokáže intelekt používať konštruktívne a pre rozkvet, podporu sveta.

Keďže sa doteraz uprednostňoval jednostranný rozvoj intelektu (95% aktivít v školách je zameraných na nácvik memorovacích schopností), je nevyhnutné učiniť krok, ktorý privodí zmenu. Treba sa obracať k srdcu dieťaťa, učiť ho počúvať v každej situácii jeho hlas. Tak sa rozum naučí počúvať srdce človeka, a výsledkom bude rozvoj ľudskosti a múdrosti “ruka v ruke”.

V dnešnej dobe máme k dispozícii veľké technické vymoženosti. Chýba nám však spravodlivá a šťastná spoločnosť; k jej vybudovaniu potrebuje človek chápať, že city, myšlienky, skutky sú nástroje, ktorými si formuje vlastný život a ovplyvňuje okolie a svet, preto je za ich kvalitu zodpovedný.
Výchovno-vzdelávací proces v dnešnej dobe má učiť deti umeniu pozitívneho prístupu k svetu a naučiť sa vyberať si informácie, ktorým bude venovať pozornosť (vo svete zahltenom informáciami, a hlavne negatívnymi, je to nutné). Rovnako je to s umením pozitívneho prístupu ku svetu, je potrebné sa naučiť tvoriť pozitívne myšlienky, city, skutky a pozitívne reagovať na svet. Ak chceme vychovať z detí dnešnej doby šťastných, dobrých a silných ľudí, je potrebné ich týmto zručnostiam učiť. Aby si deti toto umenie osvojili, je nevyhnutné, aby samotní učitelia, vychovávatelia umenie pozitívneho prístupu k svetu ovládali a praktizovali ho vo vzťahu ku všetkým udalostiam, deťom, ľuďom, k svetu. Naša materská škola tvorí svoju personálnu základňu práve z učiteliek s takým osobnostným, hodnotovým, charakterovým a odborným profilom, s uvedenou svetonázorovou orientáciou.

Tvorivo – humanistická výchova
Tvorivo – humanistická výchova profesora Zelinu prináša nový prístup k výchove a vzdelávaniu dieťaťa, resp. človeka. Prof. Zelina ako odborník svetového formátu na pedagogiku a psychológiu, veľký humanista, vypracoval model rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti človeka, resp. poukázal na nutnosť rozvíjať v školách (všetkých – od MŠ po VŠ)u detí a mládeže nie len intelekt, ale aj charakter . Vypracoval metódy na harmonický rozvoj intelektu a mimointelektových schopností človeka, kam sa zaraďujú emócie, motivácia, sociálne zručnosti, hodnotový systém, tvorivosť. Identifikuje príčinu neefektívneho vzdelávania v školách, ktorá spočíva v jednostrannom zameraní na vzdelávanie a zanedbávaní výchovy detí. Výsledkom takého školského procesu je podriadenie sa rozumu, čo sa prejavuje na stave spoločnosti (honba za výkonmi na úkor druhých, zdevastovanie prírody, strata ideálov, nedôvera,... ). Jediným riešením je zmeniť proces v školách tak, aby sa deti viedli k dobru, ľudskosti, k ideálom, a na tento účel využili nadobudnuté vedomosti. Aby získali vedenie o tom, že sú tu na to, aby sa z nich prácou na sebe stali dobrí, múdri, šťastní, zodpovední ľudia.

Sme vďační, že máme k dispozícii koncepciu, ktorá je založená na poznaní podstaty človeka a života. Ktorá jasne poukazuje na dôležitosť žitia srdcom, na dôležitosť ideálov, na dôležitosť výchovy k ľudskosti, na dôsledky jednostranného rozvíjania rozumu. Vnímame ako dar, že na Slovensku sa podarilo vypracovať dobrý štátny vzdelávací program . Zároveň je zrejmé, že zatiaľ nedošlo k všeobecnému oceneniu možností spočívajúcich v štátnom vzdelávacom programe. Kritizuje sa stav škôl a zodpovedným zaň sa často považuje štát a ŠVP. Problém je však v praktickej realizácii možností vyplývajúcich zo ŠVP. Tá je na nás - občanoch SR (na učiteľoch-vychovávateľoch, rodičoch, ktorým záleží na svojich deťoch), ktorí opierajúc sa o THV budeme vychovávať z detí a mladých ľudí tvorivé a ľudské osobnosti, ktoré sa stanú pre celý svet darom. Netajíme, že si ceníme aj to, že tvorca THV je z dnešnej doby a z našej krajiny, čo je zárukou k lepšiemu pochopeniu koncepcie. Taktiež nechceme polemizovať o problémoch prekážajúcich transformácii nášho školstva (nedostatok financií), lebo sme presvedčení, že dávať dôraz na výchovu k dobru, k ľudskosti sa dá v akejkoľvek situácii.