Potreby detí:

Potreba harmonického rozvoja – rešpektovať potreby fyzicko-duševno-duchovné (rozvoj je vtedy harmonický, keď sa bdie nad správnym pomerom činností, nad správnym druhom činností, vyberajú sa také aktivity, ktoré rozvíjajú cítenie, myslenie, aj vôľu, vyhýbame sa aktivitám, ktoré izolovane rozvíjajú len myslenie)
Potreba láskavého prístupu
Potreba chrániť detstvo, chrániť „detskosť detstva“ – dieťa nie je malý dospelý, úloha detstva spočíva v niečom celkom inom, ako je úloha dospelosti. V detstve sa položia základy, ktoré ovplyvnia natrvalo kvalitu života dospelého človeka. Dieťa potrebuje vnímať v detstve čaro a krásy sveta, prírody, tým sa položia pevné základy pre fyzický, duševný aj duchovný rozvoj. Čaro detstva je sprostredkované dieťaťu prostredníctvom kontaktu s prírodou, jej jarom, letom, jeseňou aj zimou, so sviatkami (Veľká Noc, Vianoce,...) – pohybom, vnímaním, podieľaním sa na činnostiach, spoluvytváraním prostredia, v ktorom sa nachádza ( nie abstraktným spôsobom, že dieťa sedí za stolom a dospelý mu o prírode len rozpráva).
Potreba istoty a bezpečia – dnes tak často zanedbávaná ochrana pred nepriaznivými zážitkami násilia a agresivity (PC hry, TV, spôsoby komunikácie dnešnej doby,..)
Potreba garancie úcty k životu – deti potrebujú vnímať úctu dospelých k životu, k Zdroju života, k ostatným ľuďom, ale aj všetkému, čo sme ľudia dostali ako dar.
Potreba žiť radostne reálny život (nie virtuálny svet)

Spôsob, ako napĺňať potreby detí, je závislý:

- od situácie, v ktorej sa dieťa nachádza: vymenované potreby detí sa nemenia, mení sa však doba, v ktorej deti žijú. Ak v dávnejšej minulosti nemali deti možnosť chodiť do škôl, vzdelávať sa, nemali dostatok informácií o svete, bolo potrebné uskutočniť zmeny, ktoré deťom vytvárali príležitosti na intelektuálny rozvoj. V dnešnej dobe nastal úplný opak, deti sú zahltené informáciami, podnetmi pre intelektuálny rozvoj, a zabúda sa na skutočné zážitky – môcť spoznávať prírodu pobytom v nej, môcť vytvárať rukami krásne veci,... Preto dnes v záujme harmonického rozvoja dieťaťa nepotrebujeme poskytovať deťom nové informácie, ale potrebujeme nastaviť výchovno-vzdelávací proces v školstve tak, aby sa deti učili aj srdcom, nielen intelektom. Preto potrebujú poznávať svet zážitkami, osobne, celou svojou bytosťou. Nech sa učia všetky múdrosti kontaktom s objektom učenia sa. Tak sa zapojí do spoznávania sveta celá bytosť dieťaťa. S dnešnou dobou súvisí aj nutnosť chrániť deťom detstvo, lebo životný štýl dnešnej spoločnosti stráca čaro, ktoré deti z minulosti dostávali prirodzene tým, že bola čistejšia príroda, pomalší spôsob života, v ktorom si ľudia nevypĺňali voľný čas žitím vo virtuálnom svete, ale skutočnými zážitkami – stretávaním sa, tradíciami, zvykmi,...
- od pripravenosti ľudskej aj odbornej pedagogických pracovníkov: vnútorne zrelí učitelia a vychovávatelia dokážu identifikovať potreby detí v inej kvalite, ako tí jednotlivci, ktorým je výchova a vzdelávanie vzdialenou oblasťou. Preto je potrebné zvážiť, komu dieťa zveriť, koho rady považovať za dôležité a nápomocné. Tento fakt je dôležitý, keďže existuje množstvo názorov, metód na výchovu detí, ale zďaleka nie sú všetky pre deti prínosné. Rodičia potrebujú dobre zvážiť, čo je pre ich deti prínosom. Nejde nám o to, aby sme posudzovali (tomu sa chceme vyhýbať ), nie je možné však túto skutočnosť obísť pri opise potrieb detí.

Špecifiká dnešnej doby:
• nesmierne množstvo informácií v každej forme, v každom čase (médiá, billboardy, internet,..)
• veľký zhon – predovšetkým z dôvodov materiálnych (zhon za zárobkom, za výkonmi), čo jasne ukazuje, čo si ľudia cenia najviac (stratili schopnosť vnímať čaro života a jeho hlboký zmysel, tomu treba predchádzať od začiatku, nevyhnutne odmalička, aby dieťa získalo schopnosť vnímať krásy života, a aby sa z neho stal dospelý poznajúci rozmer ľudskosti)
• pretechnizovanosť – všade sú TV, počítače, mobily, iné technické vymoženosti nahrádzajúce skutočné zážitky, podporujúce žitie vo virtuálnom svete (treba predchádzať, lebo návyk na TV, počítačove hry vzniká ľahko, a čím skôr vzniká, tým je väčší)
• odrezanie od procesov, ako veci vznikajú, všetko je už hotové na policiach v obrovských obchodoch, ktoré nie sú v nijakom prípade estetické (deti nevedia, ako sa pečie chlebík, ako sa pestuje ovocie, zelenina,...)
• nevykonáva sa manuálna činnosť, ktorá je veľmi potrebná pre duševnú, duchovnú aj fyzickú rovnováhu človeka, spoločnosť zabúda na remeslá, na umenie, na schopnosť si sám vytvoriť predmety, ktoré použijem, a tým sa ochudobňuje o koníčky a o schopnosť aktívne a tvorivo relaxovať, vytvárať krásu,..
• upúšťa sa od reálnych osobných stretávaní sa, nahrádza sa virtuálnymi vzťahmi cez techniku, prípadne pasívnymi prežívaniami TV programu, nedostatok sociálnych zručností
• takmer sa nečíta, čím sa upúšťa od možnosti sa hodnotným spôsobom rozvíjať, vyberať si kvalitnú literatúru, namiesto toho sa sadne pred technické zariadenie, ono samo mu ponúka, čo mu iní naprogramovali
• odrezanie od prírody, od možnosti spoznávať zem, vodu, rastliny, zvieratká,...dokonca už ani nechodíme po zemi, ale bývame v blokoch a vozíme sa v autách
• nedostatok pohybu – chýba chôdza, chýba fyzická práca, lebo si už ľudstvo nemusí vlastnými rukami získavať obživu, má na všetko stroje
• zameranosť na výkon, na hodnotenie a posudzovanie
• dnešná doba preferuje agresivitu, dominanciu moci a ega pred kultivovanejšími a humánnejšími postupmi, pred snahou o ochranu hodnôt, života
• znemožňuje sa úcta k reálnemu životu

Vymenované špecifiká dnešnej doby spôsobujú rôzne disharmónie: dysfunkcie centrálnej nervovej sústavy, labilita psychického stavu detí, autistické poruchy v rôznej miere, oslabenie imunitného systému, porucha schopnosti sústrediť sa, neschopnosť sa hrať, vymýšľať si vlastné hry, zapojiť sa do inej hry, racionalizácia dieťaťa – nedetské dieťa (malý dospelý), ktoré veľmi veľa rozmýšľa, zaoberá sa prehnane témami dospelého sveta, moderného sveta, neschopnosť vnímať čaro sveta, čaro akejkoľvek veci, činnosti.

Dôsledky – problematickí dospelí s poruchami, najčastejšie psychickými, strata humánnych hodnôt v prospech tvrdosti a agresívneho sebapresadzovania sa, neschopnosť spolupráce, spoločného úsilia o spoločné dobro.

Našim presvedčením je, že na špecifiká dnešnej doby má škôlka reagovať vyrovnávaním prebytku aj nedostatku potrebných podnetov – čiže harmonizáciou, taktiež eliminovaním nežiadúcich podnetov (nevhodné témy pre obdobie detského veku, nevhodné typy činností – napr. hranie počítačových hier ) prirodzeným spôsobom (nie obavami, ale ich nahradením podnetmi podporujúcimi). Je nám jasné, že deti sa týmto špecifikám vyhnúť úplne nemôžu, doma, pri návštevách mesta, atď., ich však majú taký nadbytok, že škôlka musí svoje aktivity prispôsobiť tomuto faktu, a vyrovnávať typy podnetov.